Alebo inak koordinácia ruka- oko. Ide o prepojenie zrakových vnemov s pohybom horných končatín. Zrakom ,,uchopenú“ vec, ktorú už dieťa dokáže rozlíšiť si zapamätá a následne vybaví a namaľuje.

Dochádza tak k prepojeniu senzorických funkcií s motorickými. Ide o prenos videného do písanej podoby. V škole je rozvinutá vizuomotorika predpokladom úspešného písania, ale i čítania. Posilňujú sa tým očné pohyby, deti sa učia manipulovať s predmetmi a orientovať sa na ploche a v priestore.

Pokiaľ má dieťa dobrú úroveň vizuomotorickej koordinácie, jeho čiara je plynulá, vie napodobniť tvar, zvládne plynulý pohyb, ktorý potrebuje pre to, aby daný tvar napísalo. Dobrú úroveň tejto koordinácie oka a ruky potrebujeme teda všetci, aby sme vedeli písať, kresliť či rysovať.

Úroveň vizoumotoriky, ale i grafomotoriky či jemnej motoriky patrí medzi základné kritéria, ktoré sú posudzované pri nástupe do školy. Kresba nám vie veľa napovedať o celkovej úrovni vývoja dieťaťa. Poukazuje na zrakové a priestorové vnímanie, ale i psychický a emocionálny stav dieťaťa. Kreslenie predstavuje akýsi komunikačný prostriedok detí, ale má na nich aj terapeutický účinok.

Keď sa nepodarí dieťa nastimulovať k tejto súhre oka a ruky prirodzene v predškolskom veku, môže mať neskôr problémy už so spomínaným písaním a čítaním. Je preto potrebné deťom ponúkať podnety, ktoré túto funkciu rozvinú. Vizuomotoriku je potrebné rozvíjať už v predškolskom veku a ďalej stimulovať aj u školákov. Je dôležité voliť vekovo primerané aktivity či hry. Odporúča sa pritom začať jednoduchšími činnosťami a postupovať k zložitejším.

Ktoré aktivity prispievajú k rozvoju  vizuomotoriky?

  • modelovanie z plastelíny podľa predlohy,
  • stavanie kociek podľa vzoru,
  • dokresľovanie obrázkov,
  • kreslenie podľa predlohy,
  • tvorba obrazcov podľa predlohy (puzzle,…),
  • napodobňovanie pohybov (stoj na jednej nohe, strieška nad hlavu, zajačie uši,…).